Ak som sa niečoho v živote vždy neuveriteľne bála, tak to bolo jednoznačne to, že raz budem musieť chudnúť. Vždy som milovala jedlo a našťastie mi neustále spaľovalo tak perfektne, že som nemusela riešiť, čo zjem a čo nezjem, proste to tam bolo a ja som s tým nemala najmenší problém. Napriek tomu som sa toho vždy hrozne bála. Nevedela som si predstaviť, že sa budem musieť obmedzovať a krotiť v jedení, pretože som to ani nechcela, čo asi dáva celkom logiku. Preto keď som otehotnela, myslela som len na to, čo sa s mojím telom stane, keď porodím. Všetci ma ubezpečovali v tom, že môj metabolizmus bude reagovať tak ako vždy.
Jednoducho všetko, čo zjem aj okamžite spálim. Ešte k tomu budem neustále behať okolo bábätka, takže ani nebude čas sa poriadne najesť. A vlastne sa ani nemám prečo stresovať.
Pribrala som počas tehotenstva asi pätnásť alebo sedemnásť kíl. Ale nešla som sa ich zbaviť. Okolo bábätka som stále behala, nevedela som sa zastaviť, kojila som, chodievala som na dlhé prechádzky, ale brucho tam jednoducho stále bolo. Možno som bola pevná, ale nebola som štíhla, ako som bola predtým, než som otehotnela. Asi nemusím hovoriť o tom, ako veľmi ma to trápilo. Hlavne preto, lebo som vedela, že pohybu mám viac, než dosť.
Nechcela som sa obmedzovať, čo sa týkalo jedla. No chcela som byť štíhla. Musela som si teda vybrať a ja som si vybrala štíhle a pevné telo. To bol proste môj osud.
Zhlboka som sa nadýchla a začala som na internete študovať všetko, čo sa len dalo. Chcela som schudnúť tak, aby som nemala pocit, že si niečo odopieram. Dočítala som sa o metóde zvanej keto diéta a bola som neuveriteľne nadšená. Prvotné nadšenie ma však prešlo, pretože som začala pochybovať o tom či to na mňa bude fungovať. Povedala som si však, že za vyskúšanie nič nedám. Doteraz sa mi nechce veriť tomu, ako perfektne to funguje.
